Pred revolučnými rokmi 1848/49 bol veliteľom mestských žandárov v Rimavskej Sobote Gabriel (Gábor) Szügyi. Mal kalvínske vierovyznanie a svoju vieru považoval za tú pravú. Jeho rodinný dom stál v priamom susedstve s katolíckou farou, teda niekde tam, kde je dnes predajňa železiarstva. Rímsko-katolíckym farárom v meste vtedy bol Martin (Márton) Zabka. No a títo dvaja spomenutí páni si robili navzájom rôzne prieky.
Raz, počas slávnosti Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi, keď procesia veriacich z rímsko-katolíckeho kostola obchádzala dnešné Hlavné námestie, tak garbiari tadiaľ práve prenášali surové a v penetračnom roztoku naložené kože. Nuž áno, smrdelo od toho celé Hlavné námestie, sprievod nevynímajúc, a tak logicky šiel farár Martin Zabka za veliteľom mestských žandárov, aby zjednal nápravu. Gabriel Szügyi farára odignoroval a svojich hajdúchov von neposlal. Nepomohli ani prosby farára a ani jeho neskoršie vyhrážanie sa.
Článok pokračuje pod reklamou
Farár Zabka nezabudol a príležitosť na pomstu prišla na jar budúceho roku. Počas Veľkého piatku, teda jedného z najväčších sviatkov prívržencov reformovanej cirkvi, sa z dvora rímsko-katolíckej fary ozýval príšerný rachot a buchot. Farár Martin Zabka si práve vtedy dával opravovať svoje plechové sudy. Veliteľ žandárov Gabriel Szügyi tam okamžite poslal jedného z hajdúchov, aby sa spýtal farára, že pre zmilovanie božie, čo má ten hurhaj znamenať. Dostalo sa mu odpovede, že Martin Zabka chce zobudiť reformovaného Ježiša Krista.
V podobnom duchu sa nieslo aj pokračovanie, až raz na množstvo sťažností reagoval rožňavský biskup. Aby upokojil situáciu v meste, tak v roku 1838 Martina Zabku vymenoval za prepošta a zobral do Rožňavy na biskupský úrad. Pravdou je, že Martin Zabka mal aj dostatok schopností daný úrad zastávať, napokon už ako farár sa venoval publikačnej činnosti a v Rožňave sa mu takto otvárali širšie možnosti.
Potom došlo v Rožňave k incidentu, jedného kanonika sa pokúsili na biskupskom úrade zavraždiť. Martin Zabka pritom prišiel úplne o zrak. Svoj ďalší život tak strávil v samote a úplnej tme, čakal už len na milosrdnú smrť. Medzitým sa z veliteľa žandárov Gabriela Szügyiho stal starosta mesta Rimavská Sobota.
Článok pokračuje pod reklamou
V izbičke kde žil Martin Zabka sa raz na dverách ozvalo klopanie, nereagoval na to. Vedel, že haspry sú na svojich miestach a tie ho uchránia pred neželanými návštevami. A on už návštevy neprijímal. Po prvom jemnom klopaní sa ozvalo razantné búchanie a niekto neznámy z vonku uchopil kľučku dverí. Trhol kľučkou, pánty povolili a dvere sa roztvorili. Podľa hromového hlasu Zabka zistil, že sa k nemu do miestnosti dovalil nový starosta z Rimavskej Soboty Gabriel Szügyi.
Dvaja starí páni sa na tom mieste pomerili, ich nepriateľstvo zostalo zabudnuté a v minulosti. Navzájom sa objímali a so slzami v očiach spomínali na všetky príkoria, ktoré si navzájom spôsobili. V roku 1842 Martin Zabka opustil tento svet a pochovaný je na cintoríne v Rožňave.
Gabriel Szügyi sa v roku 1857 ešte dožil návštevy cisára Františka Jozefa I. a sprevádzal ho po meste a na mestskom úrade. Zažil aj rodinnú tragédiu keď jeho syn Balázs študoval v Pešti, chcel sa stať lekárom. Štúdium nedokončil, po dlhej a ťažkej chorobe zomrel doma. Pravdepodobne aj toto bolo príčinou, že za krátku chvíľu po pohrebe v roku 1860 sa za svojím synom pobral tiež Gabriel Szügyi.
Zdroj: Gömör – Kishont zo dňa 9. 6. 1912
Autor: Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ
- Nehoda pri Čerenčanoch: Na mieste zasahujú všetky zložky
- Židia vstúpili do nového roka. Čo znamená Roš ha-šana?
- Fiľakovský hrad vstupuje do digitálnej éry, dejiny oživí AI
- TIPY NA VÍKEND: Stredovek, výmenná burza, jarmok aj koncerty
- Chlast príde do Rimavskej Soboty. Zahrajú známi herci
- Pri Levároch sa zrazil autobus s autom, vodič auta sa zranil
