Radšej do kostola chodiť nebudú, ako by mali kázne proti pitiu pálenky počúvať

Kresba Rimavskej Soboty z konca 19. storočia je ilustračná, zdroj: Maďarské národné múzeum, dostupné na europeana.eu

Rok 1846 bol neúrodný, a tak sa koncom nasledujúcej zimy na malohontské stráne potichu vkradla bieda. Najstarší ľudia vraveli, že niečo podobné si ani oni nepamätajú. V Klenovci museli ísť ľudia von na polia, na tretiu časť pôdy, kde rástol úhor. Tam odhŕňali sneh a snažili sa nájsť rastúcu burinu. Pokiaľ sa im pošťastilo, tak ju vykopali a vysušili. Potom sa rastlina podrvila a používala ako surovina na pečenie chleba. Dokonca aj škrupinky z lieskových orieškov sa podrvili na prach a aj z nich sa vyrábala múka na chlieb.

Ľudia tam boli vychudnutí a vyzerali ako z tmavých temníc vypustení väzni. Tvár mali voskovo bielu a napuchnutú. Z okolitých dedín prichádzali správy, ako tam ľudia umierajú od hladu. Priamo v Klenovci zomreli „len“ traja, boli to neznámi pocestní, a tak ich našli mŕtvych v poli ležať. Pri pitve sa zistilo, že títo bedári nemali v žalúdku okrem vody žiadnej poživne. Ján Ostrica, richtár z Klenovca, dal týchto nešťastníkov po kresťansky pochovať.

Slúžni obchádzali stolicu a niekoľko zlatiek rozdelili medzi chudobných. Bola to slabá pomoc. Len v Klenovci v tom čase žilo do 400 čeľadníkov, ktorí boli v zime odrezaní od svojich živností. Slúžny tam nechal 160 zlatých v papierových bankovkách. V biede domácim pomáhal tiež farár Peter Slopovský. Každý deň vypomáhal vyše 50 ľuďom jedným grošom.

V Rimavskej Sobote pár ľudomilov založilo spolok k pomáhaniu chudobe. Kto bol členom spolku, mesačne za jednu účastinu zaplatil tri zlatky v striebre. Tie najchudobnejšie rodiny dostávali denne po funte chleba a pol funte mäsa. Pán Eugen Kubínyi mal v tomto spolku 13 účastín, ale okrem tohto denne 30 bedárov, či už cezpoľných alebo domácich, ktorých nasledujúcim spôsobom choval. Cez noc sa namáčalo 3 a pol holby vyberanej pšenice (holba – 0,89 litra). Ráno sa z nej voda zliala a postavila sa pšenica variť. Keď sa dobre uvarí, vyleje sa do misy, posolí a pomastí pol funtom slaniny. Bolo to veľmi chutné jedlo a títo chudáci, keď sa na obed najedli, tak vydržali bez jedla až do obeda budúceho dňa. No a bolo to aj veľmi lacné jedno, čo jeden zjedol, tak to nestálo viac ako tri grajciare.

V Tisovci počet chudobných, ktorí žili zo dňa na deň, narástol na viac ako 90 ľudí. Z peňazí zo stolice prišlo do Tisovca pre tamojšiu chudobu 100 zlatých v striebre. Tieto peniaze sa z čiastky obrátili na chlieb a z časti sa rozdali medzi chudobných v hotovosti. Našli sa, žiaľ, aj takí, čo tie peniaze premárnili.

Napriek biede sa v našich končinách konzumoval alkohol vo zvýšenej miere. Páni zo stolice si zmysleli zakázať pálenie alkoholu v domácnostiach. Pristihnutým hrozila jednotná pokuta 2 000 zlatých v striebre. Prísažní zo stolice chodili usilovne na kontroly po obciach. V Kokave našli za deň až desať páleníc alkoholu. Naprázdno neodišli ani z Oždian či Hrnčiarskej Vsi. Nuž, podarilo sa pribrzdiť výrobu domáceho alkoholu a od tých čias bolo menej hluku na dedinách a menej stisku v krčmách. Tam sa síce dala kúpiť legálna spišská pálenka, ale tá vraj bola smradľavá a našincom nechutila tak, ako pravá domáca pálenka.

V Rimavskej Sobote sa obyvatelia mestečka pálenky odmietali vzdať a pri všetkej argumentácii tvrdošijne v tejto bezbožnej obyčaji zostávali, nehanbiac sa rúhať, že radšej do kostola chodiť nebudú, ako by mali kázne proti pitiu pálenky počúvať. V dobových novinách sa ďalej písalo: „V Rimavskej Sobote zlodejstvo, klamstvo, nenávisť a zlé vystupovanie sa čím ďalej, tak tým viac rozširuje a chudoba zo dňa na deň rastie.“ Pripomínalo sa tiež, že sa vzmáhal počet neznabohov a v nedeľu do kostola na omšu len pár ľudí prichádzalo.

Autor článku: Vladimír Gondáš.

Zdroje:       

Národňje novini zo dňa 16.4.1847

Národňje novini zo dňa 13.2.1846

Národňje novini zo dňa 10.4.1846


NENECHAJTE SI UJSŤ

                                                                                                                                                                 

Do pozornosti

Chlast príde do Rimavskej Soboty. Zahrajú známi herci

Štyria učitelia, jedna kríza stredného veku a teória, podľa ktorej človeku od narodenia chýba v

Čierny orol ožije folklórom aj rómskou kultúrou

V sobotu 19. septembra sa tu uskutoční deviaty ročník folklórneho podujatia Pod Sobotskou bránou.

MBA, LL.M. či MPH? Vyberajte podľa kariéry

MBA patrí medzi najznámejšie profesijné programy, ponuka ďalšieho vzdelávania je však omnoho širšia.

Novinky do e-mailu

Odoberajte novinky spravodajského portálu Rimava.sk, ktoré vám v e-mailovej schránke budú pristávať pravidelne.