Aj v Rimavskej Sobote sa stretli občania, aby si v slušne, so sviečkami v rukách, pripomenuli vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Osem rokov od udalosti, ktorá navždy zmenila Slovensko, zazneli na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote slová o pravde, spravodlivosti, únave aj nádeji.
Účastníkov stretnutia privítala Miroslava Čierna. Prihovorili sa Vierka Dankovičová a Oliver Magic, silné a naliehavé posolstvo priniesla Jana Janove, záver patril Marcelovi Lackovi. Vo vystúpeniach opakovane zaznievalo varovanie pred ohýbaním pravdy, zneužívaním moci a normalizovaním strachu.
Článok pokračuje pod reklamou
„Ubehlo osem dlhých rokov a dnes je to des…dnes sa znovu pozeráme na to, ako sa ohýba pravda, ako sa zodpovednosť rozpúšťa v slovách, ako sa z moci stáva nástroj pomsty a rozdeľovania spoločnosti…
…ak budeme ticho, ticho sa stane normou, ak si zvykneme na to, že pravda sa dá pošliapať, prestaneme byť slobodní, jednoducho prestaneme byť.
Nechcem žiť v krajine, kde sa vysmievajú spravodlivosti, nechcem žiť v krajine, kde sa strach používa ako politický nástroj, nechcem žiť v krajine, kde sa deti učia, že slušnosť je slabosť. Chcem krajinu, kde sa pravda ctí, kde zákon platí pre všetkých, kde odvaha nie je trestaná, ale vážená.
Možno sme unavení, ale stále sme tu. Nech je naša prítomnosť dôkazom, že Slovenkso má svedomie a charakter!“
Záver stretnutia patril piesni Szól a kakas már v podaní Zuzany Mikulcovej, ktorá spolu s Miroslavou Čiernou v roku 2018 organizovala prvé zhromaždenie v Rimavskej Sobote. Po piesni zostali mnohí dojatí – vreckovky sa vyťahovali nielen pre chlad, ale aj pre slzy dojatia. Ľudia zapálili sviečky a pokojne sa rozišli domov.
Kto vie, čo by dnes robili Ján a Martina, keby žili. Možno by si užívali obyčajné dni, možno jarné prázdniny so svojimi deťmi. Možno by sa tešili z budúcnosti, o ktorú prišli – a ktorú sme im povinní nezradiť.
