Rimavská Sobota si 8. apríla pripomenula Medzinárodný deň Rómov aj podujatím v Dome osvety, ktoré sa nieslo v duchu kultúry, umenia, hudby, ale aj úcty k osobnostiam, ktoré zanechali výraznú stopu.
Podujatie s názvom Dživipen a purane Roma – Život starých Rómov pripravilo Gemersko-malohontské osvetové stredisko. Program prepojil výtvarné umenie s hudbou, tancom a spomienkami na minulosť, ktorá má čo povedať aj dnešku.
Článok pokračuje pod reklamou
Podvečer patril vernisáži výstavy Rómska duša v umení výtvarníčky Šarlota Bottová z Hnúšte. Jej diela zachytávajú emócie, príbehy aj identitu prostredníctvom výrazných farieb a portrétov. Ako samouk, ktorý svoje základy získal od otca, si postupne vybudovala vlastný rukopis a dnes prezentuje svoju tvorbu doma aj v zahraničí.
Silným momentom večera bola spomienka na Ján Cibuľa – významného rodáka z Klenovca, lekára, aktivistu a jednu z najvýraznejších osobností rómskeho hnutia. Bol vôbec prvým Rómom, ktorý vyštudoval medicínu na Slovensku, a svoj život zasvätil boju za práva Rómov doma aj v zahraničí. V roku 2001 bol dokonca nominovaný na Nobelova cena za mier.
Jeho príbeh je dôkazom, že aj napriek nepriaznivým podmienkam je možné prekonať hranice, ktoré človeku nastaví spoločnosť. Od chlapca z osady sa stal rešpektovaným lekárom, diplomaticky pôsobil na medzinárodnej úrovni a stál pri zrode Medzinárodná rómska únia, ktorú neskôr aj viedol.
Účastníci podujatia si tak nepripomenuli len jeho životnú cestu, ale vzdali úctu človeku, ktorý svojím úsilím prispel k tomu, aby mali ďalšie generácie lepšie možnosti.
Súčasťou programu bolo aj premietanie filmu o tradičnom zvonkárstve na Gemeri, ktoré priblížilo ďalší kúsok regionálneho dedičstva.
Večer vyvrcholil hudobno-tanečným programom. Na pódiu vystúpili Jana Sendreiová, Tomáš Oláh, pričom kapelu tvorili Michal Záslav, Peter Farkaš a ďalší hudobníci. Atmosféru doplnil aj tanečný súbor Romani Luluďi, ktorý priniesol energiu, rytmus a radosť typickú pre rómsku kultúru.
Podujatie, ktorého scenár a réžiu pripravila Stanislava Zvarová, bolo viac než len kultúrnym večerom. Bolo pripomienkou toho, aké dôležité je poznať svoje korene, vážiť si osobnosti, ktoré menili dejiny, a zároveň budovať mosty porozumenia medzi ľuďmi.
Spomienka na Jána Cibuľu tak nebola len návratom do minulosti, ale aj tichou výzvou do budúcnosti.
