Príbeh jedného kostola: Veriaci z Martinovej dokázali splniť sen ich predkov

Fotografia je ilustračná. Zdroj: Vladimír Gondáš

Kto do roku 1892 prechádzal po ceste v smere od Pavloviec do Rimavskej Seči, musel prejsť povedľa malej dedinky Martinovej. Dalo sa tam vidieť na voľnom priestranstve pár jednoduchých dedinských domov a na miernej vyvýšenine jednu väčšiu stavbu. Tie domy boli časťou obce a ostatné príbytky boli postavené v doline.  

Pokiaľ sa cestujúci nepozrel na tabuľu označujúcu obec, tak mohol mať dojem, že je to nejaký majer. Tých pár domov obývajú čeľadníci a väčšia budova je sýpkou. Nebola to pravda, išlo o kostol patriaci evanjelickej reformovanej cirkvi. Postavený bol v rokoch 1793-1794 a šlo o jednoduchú stavbu bez nejakých architektonických ozdobných prvkov. Kostol dali postaviť veriaci zo svojich skromných prostriedkov, aby preukázali svoju oddanosť k viere tým, že si dokázali vybudovať boží chrám.

Na stavbu veže veriacim nezostali peniaze a dosť ich to aj mrzelo. Toto trpké poznanie sa prenášalo z pokolenia na pokolenie. Zbierka na vežu prebiehala nepretržite, ale vždy sa našli nejaké neočakávané výdavky, ktoré pohlcovali prácne nasporené peniažky. Nuž, dedinka mala dohromady len 60 domov a bývalo tam 200 až 220 obyvateľov. Šlo o manuálne pracujúcich, ktorí neoplývali bohatstvom.

Článok pokračuje pod reklamou


V strede januára roku 1892 zašiel správca farnosti do domácnosti farára, ktorý ležal v posteli s chrípkou. Prihovoril sa mu: „Vie velebný pán, že o čom rozprávajú ľudia v dedine?“

Farár mu odpovedal, že ako by mohol vedieť, keď leží v posteli a s nikým sa nestretol. Správca teda pokračoval: „Nuž, to hovoria všetci, že velebný pán dal už postaviť školu pre učiteľa, sebe dal postaviť hospodárske a vedľajšie budovy. Len veriacim nechce postaviť vežu ku kostolu a nech sa na ten kostol pozrie, však má popraskané steny a tu je príležitosť na jeho celkovú opravu a aj stavbu veže. Všetko by sa dalo spraviť, len velebný pán by musel chcieť.“

Fotografia je ilustračná. Zdroj: Vladimír Gondáš

Farárom to heglo a odpovedal, že školu dal postaviť nie pre učiteľa, ale pre deti z dediny. Na hospodárske a vedľajšie budovy bola tiež potreba. No, ale pokiaľ veriaci tak chcú mať tú vežu, nech si dobre premyslia, akú obetu budú musieť priniesť.

Dňa 17. 1. zasadalo presbytérium a preberali výstavbu veže. Hneď nato sa uskutočnila verejná schôdza veriacich. Obyvatelia obce súhlasili, že sa do prác ochotne a bezodplatne zapoja a poskytnú tiež povozy na dovoz stavebného materiálu. Dňa 20. 1. bola definitívne schválená stavba veže kostola a na konci mesiaca vozy začali dopravovať na stavenisko tehly.

Stavebný plán vypracoval tesársky majster Ladislav Feješ z Putnoku a kým ho cirkevné úrady schvaľovali, tak veriaci úplne rozobrali popraskanú stenu kostola. Vykopali sa základy pre vežu a základný kameň sa položil dňa 19. 2.

Veriaci pracovali oduševnene, pomáhali ako len vedeli a mnohí z nich odovzdávali farárovi desatinu zo svojho skromného príjmu, len aby mohla stavba pokračovať. O dva mesiace už stála 13 metrov vysoká veža, ktorú postavil miestny murár Ján Vincze.

Článok pokračuje pod reklamou


Strechu na kostole v desaťmetrovej výške vyhotovil tesár Ladislav Feješ. Dňa 29. mája Ján Czeglédy a jeho manželka Julianna rod. Czikó, darovali na vežu kostola znaky: guľu, kohúta a hviezdu, ktoré sa hneď vtedy zakladali, a medzi veriacimi zavládlo nadšenie. Dňa 28. augusta bola celá stavba úspešne dokončená. Veža bola tak pekná, že na okolí nemala páru.

Snaha samotných veriacich spolu s miestnym farárom by nebola bývala úspešná. Ich nadšenie oslovilo tých správnych ľudí, ktorí ochotne pomohli. Išlo o Antona Vargu, farára z Bátky, Mikuláša Csíziho, učiteľa zo Šimonoviec, Štefana Boroša, mlynára z Rimavskej Seči, ktorí štedro prispeli. No a svoju prácu odviedli aj obyvatelia z Belína, ktorí poskytli chýbajúce tehly a potrebné povozy. 

Veriaci z Martinovej dokázali splniť sen svojich rodičov, starých a prastarých otcov, ich kostol mal konečne svoju vežu a celý bol opravený. Ich zrak sa uprel na budovu fary, ktorá začínala byť v havarijnom stave…

Zdroj: Záznamy evanjelického farára Jozefa Seresa uverejnené v Gömör zo dňa 8. 1. 1893

Autor: Vladimír Gondáš


NENECHAJTE SI UJSŤ

Do pozornosti

Chlast príde do Rimavskej Soboty. Zahrajú známi herci

Štyria učitelia, jedna kríza stredného veku a teória, podľa ktorej človeku od narodenia chýba v

Čierny orol ožije folklórom aj rómskou kultúrou

V sobotu 19. septembra sa tu uskutoční deviaty ročník folklórneho podujatia Pod Sobotskou bránou.

MBA, LL.M. či MPH? Vyberajte podľa kariéry

MBA patrí medzi najznámejšie profesijné programy, ponuka ďalšieho vzdelávania je však omnoho širšia.

Novinky do e-mailu

Odoberajte novinky spravodajského portálu Rimava.sk, ktoré vám v e-mailovej schránke budú pristávať pravidelne.