Začínal nový rok 1961 a v Československej socialistickej republike sa zahajoval tretí päťročný plán národného hospodárstva pre roky 1961 – 1965. Dňa 2. 1. 1961 sa v Rimavskej Sobote podľa tohto plánu začalo budovať jedno z najväčších potravinársko-priemyselných centier na Slovensku. Dialo sa tak v západnej časti mesta v tesnej blízkosti konzervárne Fatra. Stavba sa realizovala v troch etapách. V prvej etape sa vybudovali železničné prípojky, prístupové cesty, kanalizácia a vodovod. V druhej etape sa mal postaviť cukrovar a v tretej etape pivovar so sladovňou.
Jedným z cieľom tejto výstavby bolo zvrátiť stav z minulosti, keď boli južné časti Slovenska v úzadí a nebudovalo sa tu. Ďalším faktorom bola skutočnosť, že v okolí Rimavskej Soboty sa dali zabezpečiť potrebné suroviny ako cukrová repa a sladovnícky jačmeň. No a samozrejme do mesta a širokého okolia prichádzali nové pracovné príležitosti. Suroviny nebolo treba len spracovať, ale ich aj vyprodukovať a dodať.
Článok pokračuje pod reklamou
Cukrová repa z nášho okresu predtým putovala do cukrovaru v Pohronskom Ruskove. Nie raz sa stalo, že na vagónoch ležala aj tri dni. Bolo známe, že týmto klesala kvalita repy, znižovala sa jej cukornatosť. Spustením novej prevádzky v Rimavskej Sobote by vo vagónoch bola uskladnená maximálne pol dňa. Strojové vybavenie pre nový cukrovar sa vyrábalo v Hradci Králové (Česko). Počas repnej kampani sa malo spotrebovať 60 vagónov uhlia a troska z neho sa mala použiť k výrobe stavebných materiálov. Cukrovar mal tiež zabezpečiť dostatok pary pre potreby konzervárne a tiež na vykurovanie 270 bytov v meste ako aj pre mestskú práčovňu.
Stavebné práce na ploche 17 hektárov mal na starosti štátny podnik Stavoindustria Banská Bystrica. Výrobné zariadenia boli československého pôvodu s výnimkou difuzérov (vylúhovacie kotly) dodané z Dánska a z Francúzka dodané dve 1 000-tonové hydraulické nádrže na skladovanie cukru. Montáž prevádzali pracovníci strojárne z Hradca Králové pod dohľadom francúzskych inžinierov. Dochádzalo tiež k inovácii. Staré cukrovary sa borili s problémom plesní na stropoch hál, následkom pary. V Rimavskej Sobote sa tento problém pokúsili vyriešiť vykurovaním stropov miestností.
Práce začali naberať sklz. Stavoindustria si vybudovala provizórne administratívne priestory, ktoré boli kvalitné a ubytovne pre robotníkov. Ubytovne sa odflákli, zatekalo do nich, boli chatrné a vo vnútri sa medzi posteľami promenádovali potkany. Možnosti ísť pracovať pre Stavoindustriu do Rimavskej Soboty, sa montéri a robotníci báli ako čert svätenej vody. Pritom administratívna budova ako aj ubytovne pre robotníkov stáli zhodne po 1 500 000 korún. Nečudo, že sa štátny podnik začal boriť s problémom nedostatku zamestnancov.
Prvý októbrový týždeň roku 1965 sa spúšťala skúšobná prevádzka cukrovaru. Nad rozbehnutím prevádzky mali dohľad naši najlepší experti z celého Československa. Produkčnú časť rozbiehal Ing. Bohumil Ptaščinský, ktorý sa vrátil domov zo Sýrie, kde riadil stavbu cukrovaru. Laboratórium mal na starosti Dr. Jaroslav Forman, navracajúci sa z Kambodže. S podobne vybaveným cukrovarom nemal nikto skúsenosti, v zahraničí sa s takým niečím tiež ešte nestretli. V roku 1967 do cukrovaru išlo 10 500 vagónov cukrovej repy a z Rimavskej Soboty na trh putovalo 13 600 ton kryštálového cukru. Produkcia každým ďalším rokom narastala.
Pri výstavbe pivovaru sa počítalo, že vstupná investícia sa vráti v priebehu šiestich rokov. Ročne do nášho obvodu bolo z Česka dovážaných 300 000 hektolitrov piva. Náklady na dopravu v jednom roku činili 10 000 000 korún. Tieto peniaze by takto mali byť ušetrené. Jedným z problémov, ktorý sa musel vyriešiť, bol nedostatok kvalitnej pitnej vody, ktorá bola nevyhnutná pri výrobe piva. Hydrologické prieskumy preukázali, že miestne pramene kvalitatívne a ani kvantitatívne nespĺňali požadované parametre. Vo vode sa nachádzal príliš vysoký obsah železa, mangánu a agresívneho oxidu uhličitého. Prvou voľbou sa stala voda z Klenovca, ktorá mala mať podľa znalcov také isté zloženie, ako má voda, z ktorej sa vyrába svetoznáme plzenské pivo.
Dňa 15. 8. 1965 bola zahájená skúšobná prevádzka pivovaru. Dňa 1. 9. 1965 sa spúšťala sladovňa a do konca roka vyprodukovala 1 171 ton sladu. Na odstránenie kalu z piva bolo inštalovanie švédske zariadenie. Za jednu hodinu sa vyrobilo 120 hektolitrov piva. Predpokladaná ročná výroba sa odhadovala na 330 000 hektolitrov.
Značka piva Gemer rástla a rýchlo prenikla za hranice našej vlasti. V roku 1976 sa pivo exportovalo do Sovietskeho zväzu, Rumunska, Juhoslávie, Maďarska, Nemeckej spolkovej republiky, Kuby, Brazílie, Venezuely a do Japonska. Zvyšovala sa produkcia, robotníkom rástli platy. V roku 1967 bol priemerný zárobok vo výške 1 405 korún, v roku 1975 činil 2 130 korún. Po modernizácii výroby od roku 1975 plnička za hodinu naplnila 22 000 fliaš piva.
Uskutočňovali sa súťaže pivovarov o najkvalitnejšie pivo vyrobené v Československu. Porota mala odstránené etikety z fliaš, aby nedokázala identifikovať výrobcu. Na veľkú radosť pivovarníkov z Rimavskej Soboty v dvoch prípadoch pivo Gemer porazilo také značky, ako boli plzenský Prazdroj alebo smíchovský Staroprameň.
Tajomstvo kvality piva spočívalo vo vode zo Skálnika, ktorá dostala prednosť pred vodou z Klenovca a veľkú úlohu mal tiež pivovarnícky slad, ktorý si v Rimavskej Sobote sami starostlivo pripravovali.
Doslov: Ide o veľmi stručne a príliš zjednodušene podanú históriu rozbehu pivovaru a cukrovaru v Rimavskej Sobote. Pri trochu vážnejšie poňatom slede udalostí, by samotný opis vyšiel na objemnú publikáciu.
Zdroje:
Új Ifjuság zo dňa 7. 2. 1961
A Hét zo dňa 22. 11. 1964
Új Szó zo dňa 16. 8. 1966
Új Szó zo dňa 11. 12. 1976
A Hét zo dňa 19. 9. 1981
Új Szó zo dňa 18. 10. 1966
Autor: Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ
- Nehoda pri Čerenčanoch: Na mieste zasahujú všetky zložky
- Židia vstúpili do nového roka. Čo znamená Roš ha-šana?
- Fiľakovský hrad vstupuje do digitálnej éry, dejiny oživí AI
- TIPY NA VÍKEND: Stredovek, výmenná burza, jarmok aj koncerty
- Chlast príde do Rimavskej Soboty. Zahrajú známi herci
- Pri Levároch sa zrazil autobus s autom, vodič auta sa zranil
