Päť dní plných pohybu, vody, prírody, tvorenia, objavovania a hlavne priateľstiev. Letný tábor Evanjelickej základnej školy Zlatice Oravcovej v Rimavskej Sobote však napokon nebol iba o pripravenom programe. Deti, ktoré sa na začiatku týždňa často ani nepoznali, si postupne vytvorili nové priateľstvá a na konci sa lúčili ako jedna veľká partia. Dôležitou súčasťou tábora bolo aj jeho inkluzívne zameranie -otvorený bol pre všetky deti vrátane detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
Každý deň mal inú náplň. Striedali sa športové hry, vodné aktivity, pobyt v prírode, malé dobrodružstvá aj tvorivé dielne. Ako nám po skončení tábora povedala riaditeľka školy Monika Štoberová, ktorá s deťmi strávila celý týždeň, najväčší úspech mali voda a šport. Deti však organizátorov prekvapili aj svojou tvorivosťou, rýchlou adaptáciou na nové prostredie a tým, ako prirodzene medzi sebou nadväzovali nové priateľstvá.
Článok pokračuje pod reklamou
„Týždeň bol mimoriadne pestrý, dynamický a naplnený aktivitami, ktoré deťom priniesli pohyb, tvorivosť, objavovanie aj oddych. Deti sa do programu zapájali s veľkým nadšením, energiou a chuťou skúšať nové veci,“ zhodnotila Štoberová.
Z rôznych detí vznikla jedna partia
Jedným z cieľov tábora bolo, aby si deti odniesli nielen zážitky, ale aj nové skúsenosti a priateľstvá. To sa podľa riaditeľky podarilo veľmi prirodzene. Deti sa nespájali podľa toho, kto chodí do ktorej triedy či školy, ale podľa spoločných záujmov, hier a zážitkov. Postupne sa učili spolupracovať, navzájom sa podporovať a rešpektovať jeden druhého.
Práve pri takýchto chvíľach si organizátori podľa Štoberovej opakovane uvedomovali, prečo tábor pripravili. „Bol to okamih, keď sa deti dali dokopy – smiali sa, pomáhali si, volali na seba po mene, akoby sa poznali celé roky. V tej chvíli už neboli jednotlivci z rôznych tried a škôl, ale jedna veľká partia, ktorá držala spolu.“ Silné boli podľa nej aj momenty, keď sa hanblivejšie deti postupne odvážili zapojiť, silnejšie prirodzene pomáhali slabším a deti sa dokázali tešiť aj z úspechov ostatných.
Inklúzia, ktorú deti nemuseli riešiť
Osobitý rozmer dal táboru fakt, že bol od začiatku otvorený aj deťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Nešlo pritom o oddelený program ani o vytváranie samostatných skupín. Všetky deti športovali, tvorili, objavovali a trávili čas spoločne. Podľa riaditeľky práve detská prirodzenosť ukázala, ako jednoducho môže inkluzívny kolektív fungovať.
„Deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa od prvého dňa stali súčasťou kolektívu – bez bariér, bez predsudkov, bez toho, aby museli ‚zapadnúť‘. Ostatné deti ich prijali spontánne, s detskou prirodzenosťou, ktorá často predbehne aj naše dospelé očakávania,“ priblížila Štoberová. Počas týždňa videla situácie, keď jedno dieťa pomohlo druhému pri aktivite, trpezlivejšie deti počkali na pomalších a hanblivejší účastníci našli odvahu zapojiť sa, pretože cítili podporu a bezpečie.
Práve toto považuje riaditeľka za jednu z najväčších hodnôt celého týždňa. Deti si totiž z tábora neodniesli iba spomienky na konkrétne hry či výlety, ale aj skúsenosť, že každý môže mať v spoločnej skupine svoje miesto.
Najsilnejšie zážitky sa naplánovať nedajú
Hoci bol program pripravený na každý deň, v pamäti detí môžu podľa Štoberovej najdlhšie zostať práve chvíle, ktoré sa naplánovať nedajú. Spomenula napríklad okamih uprostred lesa, keď deti počúvali nezvyčajné ticho a hľadali ukrytú indíciu k ďalšiemu stanovišťu, či spoločný smiech po vodných aktivitách. Práve takéto drobné momenty dokázali z obyčajného letného dňa vytvoriť zážitok.
Keď prišiel koniec týždňa, ukázalo sa, že deťom sa lúčiť veľmi nechce. Odchádzali s úsmevom, objatiami a slovami, že je škoda, že tábor už končí. Otázka, či bude pokračovanie aj budúce leto, pritom podľa riaditeľky zaznievala už počas týždňa. Niektoré deti sa pýtali v stredu, ďalšie pri balení vecí a iné ešte pri samotnom odchode.
„Týždeň, kde sa z detí stala partia, z aktivít zážitky a z obyčajných dní niečo, na čo budú dlho spomínať,“ zhrnula celý tábor Monika Štoberová. Nadšenie detí a ich nechuť rozlúčiť sa boli podľa nej najkrajším potvrdením, že spoločný týždeň mal zmysel.
Mohlo bz vás zaujímať: Ohodnoťte školu svojho dieťaťa a vyhrajte ceny
NENECHAJTE SI UJSŤ
- Nehoda pri Čerenčanoch: Na mieste zasahujú všetky zložky
- Židia vstúpili do nového roka. Čo znamená Roš ha-šana?
- Fiľakovský hrad vstupuje do digitálnej éry, dejiny oživí AI
- TIPY NA VÍKEND: Stredovek, výmenná burza, jarmok aj koncerty
- Chlast príde do Rimavskej Soboty. Zahrajú známi herci
- Pri Levároch sa zrazil autobus s autom, vodič auta sa zranil
