Zakázaná láska maliara z Rimavskej Soboty, ktorý pred sovietskou Čekou musel utekať

Hovorí sa, že skutočná láska nepozná strach a prekoná všetky prekážky. Jeden z najdobrodružnejších príbehov, ako získať svoju vysnívanú lásku, absolvoval náš rodák z Rimavskej Soboty, a pritom mu išlo o život a mal strašného prenasledovateľa v podobe sovietskej tajnej polície Čeky.

V medzivojnovom období mal ateliér v Budapešti umelecký maliar Bertalan Vígh. Na stene ateliéru visí veľký obraz v zlatom ráme, ktorý znázorňuje čarokrásnu ženu. Návštevníkov upúta, že aj na ďalších obrazoch sa vyníma v iných pózach tá istá žena, a tak začína náš dnešný dramatický príbeh.

Článok pokračuje pod reklamou


Dňa 5. 4. 1890 sa v Rimavskej Sobote narodil Bertalan Vígh. Doma absolvoval základné a tiež stredoškolské štúdium. Mal veľké nadanie na kreslenie, ale to bolo málo na to, aby svoj talent mohol ďalej rozvíjať. T

alentovaného mládenca sa ujal podžupan Gemersko-malohontskej župy Gejza Lukács a materiálne mu dopomohol k štúdiu na akadémii výtvarných umení v Budapešti, ktorú tiež úspešne ukončil. V roku 1913 vystavil svoj prvý obraz v budapeštianskej galérii.

Začalo sa mu dariť, a tak chcel svoju mamu v Rimavskej Sobote prekvapiť. Vyobliekal sa do fraku a na hlave sa mu vynímal cylinder. Chcel sa ísť zabaviť do svojho rodného mesta, a takto vyparádený nasadol do rýchlika. Bola to jeho posledná návšteva mesta, lebo priamo tam doma ho zastihol povolávací rozkaz.

V auguste roku 1914 narukoval do 2. delostreleckého pluku domobrany dislokovaného v Przemysle. Tamojšia pevnosť bola od 16. 9. 1914 obliehaná ruským cárskym vojskom. Bertalan Vígh v hodnosti desiatnika bol pridelený na obranu bunkru č. 13 a tu zvádzal boje až do 22. 3. 1915, keď sa pevnosť po 133 dňoch obliehania vzdala.

Ten istý deň padol do ruského zajatia a prevezený bol do zajateckého tábora v Taškente v Turkménskej gubernii.

Článok pokračuje pod reklamou


Na fotografii je obraz Márie Víghovej, ktorý namaľoval jej manžel. Zdroj: Színházi Élet zo dňa 12. 11. 1938

V zajateckom tábore si ruskí dôstojníci rýchlo všimli jeho nadanie k portrétom, a tak spočiatku kreslil dôstojníkov a neskôr aj ich manželky. Jeho povesť v tábore rástla a zásluhou kreslenia sa dostal tiež do zajateckého tábora v Samarkande, kde kreslil tamojších dôstojníkov a predajom obrazov si privyrábal.

Ako vojnový zajatec mal už potom voľnejší režim a ruské cárske úrady mu umožnili vyučovanie na umeleckej škole v Taškente. Na škole sa často usporadúvali dobročinné bály, z ktorých výťažok šiel na podporu zajatcov.

Pri jednom z takých bálov uvidel nádhernú ženu. Okamžite mu padla do oka. Bola však z vyšších kruhov a preňho teda nedostupná. V jej žilách kolovala modrá krv, bola dcérou gubernátora Samarkandskej oblasti. Volala sa Mária Fjodorovna Karatkova.

Mala ešte jednu ďalšiu chybu – bola šťastne vydatá a jej manžel Jegorow bol navyše k tomu veliteľom zajateckého tábora.

Podarilo sa mu s ňou zoznámiť, ale to bolo všetko. Z jeho strany išlo o márnu platonickú a nikdy nenaplniteľnú lásku. Ich cesty sa rozišli a čas pomaly plynul. V cárskom Rusku došlo v roku 1917 k revolúcii. Do zajateckého tábora prišla zvesť, že krásna Mária sa stala vdovou – jej manžela revolucionári popravili.

Do hry vtedy vstúpilo vyššie riadenie osudu a cesty dvoch mladých ľudí sa náhodou spojili. Ich srdcia bili v spoločnom rytme, a tak nasledoval sobáš.

Museli sa však dať na útek – na stope im bola sovietska tajná polícia, obávaná Čeka, ktorá ich chcela za každú cenu zadržať. Po strastiplnej dlhej ceste cez územie Turkmenistanu sa im pred Čekou podarilo ujsť a s prvým transportom utečencov sa nalodili. Do Budapešti prišli na Vianoce roku 1922.

Jeho ateliér, ktorý si v Budapešti následne otvoril, sa stal vyhľadávaným miestom. Jeho portréty sa nachádzajú v rôznych galériách u nás aj v Maďarsku. V manželstve sa im narodili dvaja synovia. Dňa 1. 9. 1946 Bertalan Vígh zomiera, domov do Rimavskej Soboty sa už nikdy nevrátil.


Autor: Vladimír Gondáš
Zdroje:
Gömör zo dňa 19. 7. 1931
Színházi Élet zo dňa 12. 11. 1938
Doromby József – Reé László (szerk.): A magyar gyalogság. A magyar gyalogos katona története (Budapest, 1939)
Magyarország zo dňa 22. 3. 1931


NENECHAJTE SI UJSŤ

Do pozornosti

Chlast príde do Rimavskej Soboty. Zahrajú známi herci

Štyria učitelia, jedna kríza stredného veku a teória, podľa ktorej človeku od narodenia chýba v

Čierny orol ožije folklórom aj rómskou kultúrou

V sobotu 19. septembra sa tu uskutoční deviaty ročník folklórneho podujatia Pod Sobotskou bránou.

MBA, LL.M. či MPH? Vyberajte podľa kariéry

MBA patrí medzi najznámejšie profesijné programy, ponuka ďalšieho vzdelávania je však omnoho širšia.

Novinky do e-mailu

Odoberajte novinky spravodajského portálu Rimava.sk, ktoré vám v e-mailovej schránke budú pristávať pravidelne.