Zápalka, slamená strecha a pomsta. Príbeh podpaľača z Gemera

Veľkostatkár Ladislav Draskóczy bol na prelome 19. a 20. storočia hlavným slúžnym v okrese Jesenské. Úbočie hradného vrchu, kde bola inak neúrodná pôda a terén len ťažko prístupný, skúsmo vysadil viničom. Ukázalo sa, že to bol dobrý nápad. Hroznu sa tam darilo a pri prvom vážnejšom vinobraní sa vylisovalo až 200 hektolitrov muštu. Na trhy do väčších miest, vrátane Klužu v Rumunsku, putovalo aj 3 000 kilogramov vybraného hrozna. O vinicu sa staral vincúr Ján Szarvas, ktorý býval neďaleko spolu so svojou rodinou.

Na veľkostatkárovom majetku v Širkovciach slúžil ako lesný strážca a pochôdzkár Ede Kiszlinger. Bol to muž, ktorý si rád prihol zo všetkého, čo obsahovalo alkohol. Aj preto býval častým hosťom v dome vincúra Szarvasa.

Článok pokračuje pod reklamou


Dňa 3. marca 1902 dostal Kiszlinger od veľkostatkára príkaz dohliadnuť na robotníkov, ktorí mali z poľa odstrániť tabakové korene po minuloročnej úrode. Na takúto „dôležitú“ prácu sa vystrojil po svojom – okrem poživne mal v záhrení odloženú aj malú fľaštičku s ohnivou vodou.

Jarné slnko ešte nepálilo, no predsa len pomaly prehrievalo zem. A spolu so zemou aj organizmus Edeho Kiszlingera, ktorý tomu výdatne pomáhal ďalšími dúškami alkoholu. Keď robotníci večer o pol deviatej skončili a rozišli sa domov, vybral sa za nimi aj on krokom, ktorý bol už mierne tanečný.

Najviac ho trápilo, že fľaštička bola prázdna. Smäd sa ozýval čoraz naliehavejšie. V hlave sa mu zrodila jednoduchá a podľa neho aj spásonosná myšlienka, zájsť k vincúrovi Szarvasovi. Ten predsa nikdy neodmietne naliať pohárik.

Keď sa Kiszlinger približoval k domu, bolo práve deväť hodín večer. Lenže Ján Szarvas stál práve na priedomí a z tmy začul známy spev prichádzajúceho. Nemusel dlho premýšľať. Hneď vedel, kto to je a aj to, čo bude nasledovať. Taký hosť by sa len ťažko nechal vyprevadiť skôr než nad ránom. Rýchlo vbehol do domu, zhasol petrolejky a rodine potichu prikázal: „Ani muk. Budeme sa tváriť, že spíme.“

Ede Kiszlinger búchal na dvere a vykrikoval, aby ho pustili dnu. Volal na domáceho pána, no z domu sa neozval ani hlas. Ticho ho postupne rozčuľovalo. Keď pochopil, že dvere sa neotvoria, obišiel dom zozadu. Z vrecka vytiahol škatuľku zápaliek. Jednu zapálil a podržal ju pri slamenej streche chlieva. Chvíľu nič. Potom sa slama pomaly chytila. Plameň sa rozbehol po streche a začal blčať.

Kiszlinger spokojne sledoval, ako sa oheň rozrastá. Pomsta bola vykonaná – keď mu nedali napiť, nech majú aspoň starosti. Potom sa otočil a zrýchleným krokom odišiel do tmy.

Medzitým Ján Szarvas vybehol z domu a snažil sa oheň uhasiť. Lenže mierny vietor rozfúkal iskry a tie preskočili aj na strechu jeho domu. Na pomoc pribehli susedia, blízki i vzdialenejší, no plamene boli rýchlejšie. Chliev aj dom napokon ľahli popolom. Zachrániť sa podarilo len zvieratá a niekoľko najnutnejších vecí.

O dva mesiace neskôr, 7. mája 1902, zasadal v Rimavskej Sobote kráľovský súd. Predsedal mu Alexander Kolbay, žalobu predniesol prokurátor Štefan Mészáros a obhajoby sa ujal advokát Ödön Szeless.

Pred súdom vypovedalo osemnásť svedkov. Viacerí z nich tvrdili, že z miesta požiaru videli odchádzať práve Edeho Kiszlingera. A sám Ján Szarvas dosvedčil, že ho videl zapáliť zápalku pri slamenej streche chlieva.

Článok pokračuje pod reklamou


Obžalovaný sa bránil, že pri dome vôbec nebol a s požiarom nemá nič spoločné. Svedectvá však pribúdali a dôkazy sa kopili. Napokon aj samotný obhajca požiadal súd, aby jeho mandanta posudzoval miernejšie ako páchateľa podpaľačstva z nedbanlivosti, veď bol v podnapitom stave a sotva vedel, čo robí. Súd sa s týmto návrhom stotožnil.

Ede Kiszlinger bol odsúdený na sedem mesiacov nepodmienečného väzenia a pokutu tisíc korún. Ak by pokutu nezaplatil, čakal by ho ešte ďalší päťdesiatdňový pobyt za mrežami.

S rozsudkom sa uspokojili prokurátor, obhajca aj obžalovaný. Rozsudok preto nadobudol okamžitú účinnosť.

A tak Ede Kiszlinger opustil súdnu sieň, nie však smerom na slobodu, ale do vedľajšej budovy, kde sa nachádzala väznica.


Zdroje: Gömör – Kishont zo dňa 2. novembra 1899, Gömör – Kishont zo dňa 15. mája 1902
Zdroj: fotografia Širkoviec je ilustračná, zdroj: Hungaricana.hu
Autor: Vladimír Gondáš


NENECHAJTE SI UJSŤ

Do pozornosti

Chlast príde do Rimavskej Soboty. Zahrajú známi herci

Štyria učitelia, jedna kríza stredného veku a teória, podľa ktorej človeku od narodenia chýba v

Čierny orol ožije folklórom aj rómskou kultúrou

V sobotu 19. septembra sa tu uskutoční deviaty ročník folklórneho podujatia Pod Sobotskou bránou.

MBA, LL.M. či MPH? Vyberajte podľa kariéry

MBA patrí medzi najznámejšie profesijné programy, ponuka ďalšieho vzdelávania je však omnoho širšia.

Novinky do e-mailu

Odoberajte novinky spravodajského portálu Rimava.sk, ktoré vám v e-mailovej schránke budú pristávať pravidelne.