Umenie výroby keramických nádob má na území Karpatskej kotliny dlhú tradíciu. Jeho počiatky siahajú až do obdobia neolitu (mladšej doby kamennej), keď ľudia formovali nádoby výhradne ručne – bez pomoci hrnčiarskeho kruhu.
Tento tradičný spôsob sa udržiaval po celé tisícročia a zásadnú technologickú zmenu priniesla až doba laténska, teda mladšia doba železná.
Článok pokračuje pod reklamou
Doba laténska, pomenovaná podľa archeologického náleziska La Tène vo Švajčiarsku, predstavuje jednu z vrcholných etáp pravekého vývoja spoločnosti. Datuje sa približne od rokov 450/400 pred n. l. až po prelom letopočtov a jej nositeľmi boli Kelti – ľud, ktorý sa vyznačoval pokročilou remeselnou výrobou a vyspelou materiálnou kultúrou.
Práve v tomto období sa na území historickej župy Gemer – Malohont, konkrétne v 3. až 2. storočí pred Kristom, prvýkrát objavuje keramika vyrábaná na nožnom hrnčiarskom kruhu. Išlo o prelomovú inováciu – keramika nebola viac len ručne modelovaná, ale vznikala točením na kruhu, čo umožňovalo vytvárať pravidelné a esteticky pôsobivé tvary.
Táto technológia mala dlhú cestu – rýchlo rotujúci nožný hrnčiarsky kruh sa prvýkrát objavil v 4. tisícročí pred Kristom v Babylone a postupne sa rozšíril do Egypta, Indie, Malej Ázie, na Krétu, do Grécka a neskôr aj do Európy. V strednej Európe ho spočiatku používali Kelti, neskôr Rimania a jeho využitie pretrvalo do obdobia sťahovania národov, po ktorom upadol do zabudnutia. Znovu sa objavuje až na prelome 14. a 15. storočia.
Osobitnú pozornosť si zaslúži grafitová keramika, typická najmä pre strednú dobu laténsku. Táto keramika, vyrábaná s obsahom grafitu, sa vyskytovala najmä v strednej a juhovýchodnej Európe. Jej výnimočnosť spočívala vo vynikajúcich úžitkových vlastnostiach – najmä dobrej tepelnej vodivosti a nepriepustnosti tekutín. Práve pre tieto vlastnosti bola grafitová keramika vysoko cenená. Dôkazom jej hodnoty sú i nálezy opravených nádob, pri ktorých boli poškodené časti spevňované železnými skobami a obručami.
Na území Gemera – Malohontu boli grafitové keramické nádoby objavené na lokalitách Včelince – Feketesár a Hodejov – Várhegy (Hradný vrch). Tieto nálezy sú významným svedectvom o pokročilej remeselnej výrobe Keltov a o prenikaní vyspelých technológií do regiónu v období praveku.
NENECHAJTE SI UJSŤ
- Nehoda pri Čerenčanoch: Na mieste zasahujú všetky zložky
- Židia vstúpili do nového roka. Čo znamená Roš ha-šana?
- Fiľakovský hrad vstupuje do digitálnej éry, dejiny oživí AI
- TIPY NA VÍKEND: Stredovek, výmenná burza, jarmok aj koncerty
- Chlast príde do Rimavskej Soboty. Zahrajú známi herci
- Pri Levároch sa zrazil autobus s autom, vodič auta sa zranil
