GMM prináša vernisáž výstavy, ktorá ponúka pohľad do šatníka ženy na prelome 19. a 20. storočia

22 novembra, 2023

Kultúra, Rimavská Sobota, Správy z regiónu, Z histórie

RIMAVSKÁ SOBOTA – V priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sa už zajtra (23. novembra) uskutoční vernisáž výstavy s názvom „Dress kód: Art Nouveau – Dresszkód: Szecesszió“, ktorá vznikla v spolupráci s Umeleckopriemyselným múzeom v Budapešti. V rámci otvorenia výstavy vás bude čakať aj komentovaná prehliadka spojená s prezentáciou katalógu k výstave od kurátorky z Umeleckopriemyselného múzea, Noémi Csepregi.

Výstava ponúka pohľad do šatníka a životného štýlu ženy na prelome 19. a 20. storočia, a to prostredníctvom predmetov vybraných zo zbierky textilu a odevov Umeleckopriemyselného múzea. Vďaka vystaveným odevom a doplnkom z tohto obdobia výstava predstavuje nový ženský ideál secesného obdobia, ktorý už zahŕňa nielen vonkajší vzhľad, ale aj vzdelanosť ženy.

„Výstava sa skladá z troch hlavných celkov: každodenné, solídnejšie, denné nosenie, elegantné, slávnostné šaty a nový spôsob života – so zameraním na šport, vzdelávanie alebo prácu, a tomu prispôsobené nové oblečenie. Na prelome storočí dámy stále trvali na nosení korzetu, ktorý slúžil nielen na zúženie pásu, ale zároveň znamenal začiatok dospelosti dievčat – podľa spoločenských pravidiel sa slušná žena nemohla objaviť mimo svojho domu bez korzetu,“ vysvetlila kurátorka výstavy Noémi Csepregi.

Článok pokračuje pod reklamou

Secesia však uzavrela 19. storočie, ktoré sa usilovalo o nádheru odievania a spustila racionálnu, funkcionalistickú módu 20. storočia. „Až do začiatku prvej svetovej vojny sa dámske oblečenie postupne stávalo uvoľnenejším a komfortnejším, keďže aktívny životný štýl, práca a šport si od žien vyžadovali jednoduchší a voľnejší odev,“ doplnila.

V 19. storočí sa dôsledne rozlišovali odevy, ktoré boli vhodné na rôzne udalosti. Okrem oblečenia, ktoré sa nosili doma, mali rôzne odevy na prijímanie hostí, na čaj a večeru, a nehovoriac o tých, ktoré sa nosili na banketoch, v salónoch alebo na promenádach.

Ako ďalej uviedla Csepregi, secesný štýl je najviac viditeľný na doplnkoch, ako sú rukavice, vejáre, tašky a slnečníky. „Volániky a stužkové dekorácie nahradili perlové a flitrové ornamenty, takisto bohaté výšivky, secesné stuhy a množstvo čipiek. Nový štýl zdôrazňoval rastlinnú ornamentiku a pružnosť ženskej krásy. Obľúbenými rastlinami secesie sú nádherné kosatce, makové kvety, púpavy, tulipány, ľalie a narcisy, ako aj hlbokomorské zvieratá, lietajúce vtáky a drobné článkonožce. Odevy a doplnky boli zdobené bohatými rastlinnými úponkami, zahnutými stonkami a listami.“

Okrem slávnostných udalostí boli populárne aj športové aktivity, ktoré sa čoskoro stali dôležitou súčasťou spoločenského života. Rozšírila sa aj cyklistika, ktorá sa spájala hlavne s emancipáciou žien, alebo tenis, ktorý sa stal populárnou aktivitou nielen v mestách, ale aj na vidieku, ako sa dočítame v románe „Farby a roky“ od Margity Kaffkovej.

„Nosenie nohavíc pre ženy bolo povolené iba pri športe alebo herečkám na javisku. Nápad, že by sa nohavicové sukne mohli nosiť aj počas dňa, vyvolal verejné pobúrenie. Napríklad v roku 1911 boli dámy v nohavicových sukniach vypískané na ulici Lajosa Kossutha. Pre dámy zvyknuté na korzety a krinolíny však boli vtedajšie plavky tiež veľmi neslušné, odvážne. Na pobreží a iných kúpeľných miestach sa používali kúpeľné vozy s cieľom, aby sa ženy vyhli zvedavým pohľadom mužov, a potom na pláži si dámy svoje telo zakrývali veľkým županom, neskôr tzv. opaľovacou košeľou.“

Článok pokračuje pod reklamou

Kurátorkou výstavy je Noémi Csepregi, muzeologička Umeleckopriemyselného múzea v Budapešti. Výstava je realizovaná s finančnou podporou NKA – Národného kultúrneho fondu Maďarska a Banskobystrického samosprávneho kraja, a môžete si ju pozrieť vo výstavných priestoroch Gemersko-malohontského múzea, do 12. mája 2024.

K výstave je pripravených aj množstvo kreatívnych sprievodných aktivít a netradičných podujatí pre všetky vekové kategórie.