Neďaleko Rimavskej Soboty nad brehmi Rimavy leží malá obec Pavlovce. V dávnych dobách tam bývali obyvatelia inklinujúci k reformovanej cirkvi. Kostol si postaviť nemohli, bolo tam príliš málo obyvateľov a tak im to zákon neumožňoval. Vynašli sa však a v miestnom cintoríne si postavili drevenú modlitebňu. Na tom mieste sa stretávali a odbavovali bohoslužby. Konali sa tam tiež krsty, sobáše a odprevádzali zosnulí na poslednej pozemskej púti.
Po odhalení sprisahania palatína, grófa Františka Wesselényiho (1605 – 1667) začalo desaťročie veľkého prenasledovania evanjelikov v rokoch 1671 – 1681. Vtedy niekedy mala byť zbúraná aj modlitebňa v Pavlovciach. Spomína sa však, že sa tak udialo až za čias panovania Márie Terézie (1717 – 1780). Neostala po nej ani najmenšia stopa, len v starých kronikách sa spomína ústne podanie, ktoré je možno len legendou, že ako prvý do modlitebne zaťal sekerou kuchár jedného z urodzených pánov.
Článok pokračuje pod reklamou
Dňa 29. 10. 1781 vydal panovník Jozef II. (1741 – 1790) tolerančný patent o náboženskej znášanlivosti a tak na lepšie časy začalo svitať aj veriacim v Pavlovciach. Veriaci si mohli na základe patentu postaviť nový kostol, pokiaľ k cirkvi v obci prináležalo aspoň 100 rodín. Dnes sa už presne nevie, či práve táto skutočnosť bola problémom, alebo tam bolo niečo iné. Uplynul rok a za ním tri ďalšie a v záležitosti stavby kostola sa nič nedialo.
Niekedy v roku 1785 sa jeden postavou urastený obyvateľ z Pavloviec, menom Andrej Szőke odhodlal na veľkú vec. Do tanistry si nabalil hojne poživne, cez plecia prehodil cifrovane pretkávanú kabanicu a namieril si to na ďalekú cestu, peši z Pavloviec priamo do Viedne. Záznamy neuvádzajú, ako dlho mu tá cesta trvala, isté je len to, že do Viedne v zdraví došiel.
Šesť dní sa musel ponevierať okolo cisárskeho paláca a jeho neodbytnosť slávila úspech. Podarilo sa mu dostať na audienciu k panovníkovi a čo bolo najdôležitejšie, tak v tanistre niesol do Pavloviec listinu s kráľovským povolením na výstavbu nového kostola.
Povolenie teda už mali, otvorená zostávala posledná otázka, že kde sa nový kostol postaví. Nemali k dispozícii vhodný pozemok a tak im na pomoc prišiel statkár Ladislav Patay zo susedných Rimavských Janoviec. Mal majetky aj v Pavlovciach a v darovacej listine, ktorá je datovaná na deň 20. 4. 1786 sa uvádza: „Vedľa domov kde bývajú Štefan a Ján Csobó sa nachádza záhrada s ovocnými stromami. Z tejto záhrady sa vyníma potrebná časť pozemku a je k dispozícii pre stavbu kostola.“
Článok pokračuje pod reklamou
Pod týmto textom je dodatok: „Ja, Krištof Patay, ako oprávnený dedič pozemku, súhlasím s jeho darovaním na šľachetný cieľ stavby kostola a nech sa nikto neopováži niekedy toto spochybniť alebo iným spôsobom napadnúť.“
Ešte toho istého roku 1786 sa začalo stavať a podarilo sa ho aj dokončiť. Na novostavbe boli steny kostola vyhotovené z dreva a o 14 rokov neskôr sa steny vymurovali z kameňa. Pri prácach mimoriadne vyniklo pracovné nasadenie Juraja Szőkeho a to až tak, že jeho meno sa zachovalo do dnešných dní.
Od tých čias stojí v malej obci kalvínsky kostol a v roku 1886 jeho vežu zasiahol blesk. V tom istom roku bola veža opravená do pôvodného stavu, pričom náklady stáli tisíc forintov. Za tie roky sa ošúchal aj kamenný prah na vstupných dverách, počas návštev ľudí v božom chráme. Mohutné múry odolali svetským a tiež poveternostným turbulenciám. Tí, čo cez obec prechádzate, kostol vidíte do dnešných dní a spomeňte si pri tom pohľade, že niekto kvôli nemu šiel pešo z Pavloviec až do Viedne.
Gömör – Kishont zo dňa 10. 1. 1937
Autor: Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ
- Nehoda pri Čerenčanoch: Na mieste zasahujú všetky zložky
- Židia vstúpili do nového roka. Čo znamená Roš ha-šana?
- Fiľakovský hrad vstupuje do digitálnej éry, dejiny oživí AI
- TIPY NA VÍKEND: Stredovek, výmenná burza, jarmok aj koncerty
- Chlast príde do Rimavskej Soboty. Zahrajú známi herci
- Pri Levároch sa zrazil autobus s autom, vodič auta sa zranil
