Hlavné námestie v Rimavskej Sobote zažilo v piatok slávnostný okamih. Za účasti predstaviteľov štátu, samospráv, Matice slovenskej, kultúrnych inštitúcií i návštevníkov odhalili bronzovú sochu Mateja Hrebendu.
Nejde však o tradičný pomník na vysokom podstavci. Hrebenda sedí na lavičke – medzi ľuďmi. Presne tam, kam patril celý svoj život.
Článok pokračuje pod reklamou
Slávnosť, ktorá otvorila pamäť regiónu
Popoludnie sa začalo v Dome kultúry kultúrnym programom, ktorý spojil folklór, literatúru aj históriu. Detské folklórne súbory Hájik a Šafáriček spolu s folklórnou skupinou Lieščina priniesli piesne a melódie Gemera, ktoré vytvorili dôstojnú kulisu pre spomienku na jedného z najvýznamnejších slovenských národných buditeľov.
Medzi hosťami boli ministri aj poslanci. Najväčším hosťom bol však samotný Hrebenda
Na podujatí sa zúčastnil minister financií SR Ján Kamenický, poslanci Národnej rady SR Ivan Hazucha a Roman Malatinec, predstavitelia Banskobystrického samosprávneho kraja, primátori miest, zástupcovia Ministerstva kultúry SR, Matice slovenskej i ďalší hostia z celého regiónu.
Napriek významným menám sa pozornosť sústredila na jediného človeka – Mateja Hrebendu. Muža, ktorý napriek strate zraku zasvätil život šíreniu kníh, vzdelanosti a národného povedomia.
Po skončení programu sa účastníci presunuli na Hlavné námestie. Práve tam nastal najočakávanejší moment dňa – odhalenie sochy.
Od jedinej fotografie k bronzovému dielu
Za vznikom sochy stojí akademický sochár Mgr. art. Ján Konuš. Ako pripomenul Ján Kmeť, tvorba diela nebola jednoduchá. Z Mateja Hrebendu sa totiž zachovala iba jediná fotografia.
Práve tá sa stala základom pre sériu návrhov a skíc, z ktorých postupne vznikla finálna podoba sochy. Nasledovalo modelovanie hlinenej predlohy vo zväčšenej mierke, výroba foriem, odlievanie jednotlivých častí z bronzu pri teplote približne 1 200 stupňov Celzia, ich opracovanie, zváranie a finálne patinovanie.
Výsledkom sú stovky kilogramov bronzu a stovky hodín remeselnej práce, ktoré dnes vytvárajú dielo pôsobiace prirodzene a ľudsky.
Aj lavička je umeleckým dielom
Samostatnou kapitolou bola výroba lavičky. Vznikla podľa špeciálneho modelu, bola vykovaná z ocele, nitovaná a zváraná. Následne prešla procesom žiarového zinkovania a práškového lakovania, aby odolala poveternostným podmienkam počas dlhých rokov. Spolu so sochou vytvára jeden celok – miesto stretnutia minulosti so súčasnosťou.
Matej Hrebenda sa tak po rokoch symbolicky vrátil domov. Nie ako historická postava uzavretá v učebniciach, ale ako živá pripomienka toho, že veľkosť človeka sa nemeria mocou ani majetkom, ale svetlom, ktoré po sebe zanechá.
A dnes sedí na lavičke v srdci Rimavskej Soboty. Čaká na každého, kto si k nemu prisadne.
NENECHAJTE SI UJSŤ
- Nehoda pri Čerenčanoch: Na mieste zasahujú všetky zložky
- Židia vstúpili do nového roka. Čo znamená Roš ha-šana?
- Fiľakovský hrad vstupuje do digitálnej éry, dejiny oživí AI
- TIPY NA VÍKEND: Stredovek, výmenná burza, jarmok aj koncerty
- Chlast príde do Rimavskej Soboty. Zahrajú známi herci
- Pri Levároch sa zrazil autobus s autom, vodič auta sa zranil
