Nemocnice v meste

Dňa 28.7.1914 začala tzv. Veľká vojna a aj keď sa boje priamo nedotkli nášho okresu, tento globálny vojnový konflikt pocítili naši predkovia. Mnohí z nich museli narukovať do Rakúsko – uhorskej armády a ich telá spočívajú na miestach, kde si ich našla nepriateľská guľka, alebo šrapnel či granát. Len niektorí z padlých boli neskôr dopravení na posledný odpočinok do rodného mesta resp. dediny.

Do Rimavskej Soboty začali prúdiť vlaky so zranenými vojakmi, ktorých počet neustále rástol a župná nemocnica už nebola schopná zabezpečovať lekársku starostlivosť z kapacitných dôvodov. Dňa 5.10.1914 zostali zavreté všetky školy na území mesta a deti tak dostali prázdniny na neurčitý čas. V školských budovách sa zriaďovali satumarské vojenské nemocnice a očakával sa príchod tisícky zranených vojakov. Personál týchto nemocníc zabezpečoval satumarský peší pluk, ktorý k nám prišiel z Rumunska.

Článok pokračuje pod reklamou


Dňa 5.10.1914 tesne po pol siedmej hodine podvečer prišiel na železničnú stanicu v Rimavskej Sobote vojenský transport so zranenými. Vlak za sebou ťahal 42 vagónov, v ktorých bolo umiestnených cez 800 zranených vojakov. Posádku vlaku tvorili hlavný plukovný lekár Dr. Bálint Draschek, chirurg Dr. Béla Lükő, pomocný lekár Dr. Fejér, 14 ošetrovateliek z rádu milosrdných sestier, viac kňazov a dobrovoľných ošetrovateliek. Na stanici vlak čakala celá delegácia Gemersko-malohontskej župy spolu s hlavným županom Gejzom Kubínyim. Miestne dievčatá z Červeného kríža pripravili pre zranených vojakov pohostenie obnášajúce čaj, koláče, pečené mäso, cigary a cigarety. Vojaci boli umiestnený do budov zjednoteného gymnázia a dievčenskej školy.

Ten istý deň večer o deviatej hodine prichádzal druhý vlak so 400 zranenými vojakmi, ktorých sprevádzal väčší počet ošetrovateliek, lekárnikov a štyria lekári. Vo vlaku sa nachádzali aj 14 zranení ruskí vojaci. Dostalo sa im rovnakého občerstvenia ako pri predchádzajúcom transporte. Na druhý deň ráno dorazil vlak s úplným nemocničným zariadením. V budove gymnázia bolo umiestnených 460 zranených vojakov, v dievčenskej škole ich bolo 380, v chlapčenskej škole ich bolo umiestnených 150. V župnej pomocnej nemocnici červeného kríža sa neskôr liečilo 300 vojakov a 41 sa umiestňovalo do nemocnice v Tomášovej. V tejto nemocnici sa liečili dôstojníci a dobrovoľníci.

Prešli len necelé dva týždne a v meste sa rušili satumarské vojenské nemocnice. Stav pluku sa dopĺňal a jednotlivé stotiny sa vracali späť na front. Lúčenie začínalo omšou v rímsko-katolíckom kostole a potom slávnostným nástupom jednotky na Hlavnom námestí. Prejav bol v nemeckom, maďarskom a rumunskom jazyku. Vojaci boli u nás opakovane očkovaní proti cholere.

Deťom sa naďalej predlžovali prázdniny lebo v školách sa zriaďovala ďalšia záložná nemocnica, tentoraz pre divízne veliteľstvo z Košíc. Počas trvania nemocnice sa jej veliteľom stal kapitán barón Vécsey a k dispozícii bol aj divízny lekárnik Varga. Na ceste do Rimavskej Soboty už bol vlak s 200 zranenými vojakmi.

Rimavská Sobota začínala pociťovať nedostatok lekárov, väčšina tých miestnych musela narukovať do vojny. Do služby sa preto povolávali aj lekári, ktorí už boli na dôchodku a prestali vykonávať lekársku prax. Mesto začínal obchádzať tiež prízrak cholery, z toho dôvodu sa otvárala ďalšia tentoraz cholerová nemocnica na kraji mesta v smere do Tomášovej, na ul. Poľnej. Bezpečnostné opatrenia boli tak prísne, že v Jesenskom bola z vlaku zložená rakva s telom mŕtveho vojaka, ktoré bolo podrobené pitve, či neumrel na choleru.

Rástol tiež počet vojakov, ktorí zomierali na následky zranení v miestnych nemocniciach. Pochovávaní boli spočiatku v cintoríne, do radu v poradí ako zomierali. Ako sa ich počet zvyšoval, bolo prijaté rozhodnutie, že sa vojakom vyčlení v cintoríne zvláštne miesto na pochovávanie, aby odpočívali na jednom mieste a v strede sa neskôr postaví veľký kríž.

Vojna pokračovala ešte ďalšie štyri roky, transporty so zranenými vojakmi naďalej prichádzali na železničnú stanicu v Rimavskej Sobote a vojenský cintorín sa markantne rozrastal.

Zdroje: Gömör – Kishont zo dňa 11.10.1914, Gömör – Kishont zo dňa 25.10.1914

Autor: Vladimír Gondáš

zdroj fotografie: bu.hu.museum-digital.org 


NENECHAJTE SI UJSŤ

Do pozornosti

Chlast príde do Rimavskej Soboty. Zahrajú známi herci

Štyria učitelia, jedna kríza stredného veku a teória, podľa ktorej človeku od narodenia chýba v

Čierny orol ožije folklórom aj rómskou kultúrou

V sobotu 19. septembra sa tu uskutoční deviaty ročník folklórneho podujatia Pod Sobotskou bránou.

MBA, LL.M. či MPH? Vyberajte podľa kariéry

MBA patrí medzi najznámejšie profesijné programy, ponuka ďalšieho vzdelávania je však omnoho širšia.

Novinky do e-mailu

Odoberajte novinky spravodajského portálu Rimava.sk, ktoré vám v e-mailovej schránke budú pristávať pravidelne.