Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote predstavuje v novembri mimoriadny zbierkový predmet – bustu Istvána Széchenyiho od sochára Antala Martinelliho, talianskeho pôvodu, ktorý sa však narodil v Rimavskej Sobote v roku 1851. Ide o unikátny artefakt pripomínajúci 200. výročie založenia Maďarskej akadémie vied.
Pred 200 rokmi, 3. novembra 1825, vystúpil gróf István Széchenyi na krajinskom sneme v Prešporku s prelomovým gestom – venoval ročný výnos zo svojich majetkov na založenie vedeckej spoločnosti. Z tejto iniciatívy sa zrodila inštitúcia, ktorá dodnes funguje ako Maďarská akadémia vied, jedna z najvýznamnejších vedeckých ustanovizní v strednej Európe.
Článok pokračuje pod reklamou
Túto historickú udalosť v Gemersko-malohontskom múzeu pripomínajú hneď dva cenné artefakty. Prvým je najrozmernejší zbierkový predmet múzea – reliéf od sochára Barnabása Hollóa zachytávajúci moment Széchenyiho daru. Druhým je sadrová busta grófa od rimavskosobotského rodáka Antala Martinelliho, ktorú autor sám daroval vtedajšiemu Gemerskému župnému múzeu v roku 1884.
Busta má pozoruhodnú históriu – vznikla ako kópia podľa podobizne od rakúskeho umelca Hansa Gassera, ktorý portrétoval Széchenyiho v roku 1860 v psychiatrickej liečebni v Döblingu pri Viedni, krátko pred grófovou smrťou. Ide tak o jeho najvernejšiu podobizeň z neskorších rokov života. Zaujímavosťou je, že autorstvo busty bolo dlho pripisované sochárovi Miklósovi Izsóovi, až záznam v prvej prírastkovej knihe múzea definitívne potvrdil Martinelliho ako tvorcu.
Antal Martinelli (1851-1917), hoci talianského pôvodu, bol úzko spätý s Rimavskou Sobotou, kde sa narodil a kde mal neskôr svoj ateliér v časti Tomašová. Jeho umelecká dráha viedla cez štúdiá vo Viedni a pôsobenie v významných európskych mestách ako Mníchov, Berlín či Brusel. Okrem sochárstva sa venoval aj maľbe oltárnych obrazov a svoje posledné roky strávil v Košiciach a Budapešti.
Busta Istvána Széchenyiho tak nie je len pripomienkou významného momentu uhorských dejín, ale aj dokladom bohatého kultúrneho dedičstva regiónu Gemer-Malohont a jeho prepojenia s európskym umeleckým prostredím 19. storočia.
Zdroj titulnej fotografie: Gemersko-malohontské múzeum/Gömör-Kishonti Múzeum
NENECHAJTE SI UJSŤ
- Nehoda pri Čerenčanoch: Na mieste zasahujú všetky zložky
- Židia vstúpili do nového roka. Čo znamená Roš ha-šana?
- Fiľakovský hrad vstupuje do digitálnej éry, dejiny oživí AI
- TIPY NA VÍKEND: Stredovek, výmenná burza, jarmok aj koncerty
- Chlast príde do Rimavskej Soboty. Zahrajú známi herci
- Pri Levároch sa zrazil autobus s autom, vodič auta sa zranil
