Obeťou nacistickej rasovej politiky počas druhej svetovej vojny boli okrem Židov aj státisíce Rómov a Sintov. Ich tragédia sa označuje ako rómsky holokaust alebo rómskym výrazom Porajmos – „Pohltenie“.
Nie všetci rómski vedci však tento pojem používajú; časť odborníkov uprednostňuje označenie Samudaripen, ktoré znamená „masové vraždenie“. Bez ohľadu na pomenovanie ide o jednu z najtragickejších kapitol európskych dejín.
Každoročne 2. augusta si preto Rómovia na celom svete pripomínajú Európsky deň pamiatky obetí rómskeho holokaustu.
Článok pokračuje pod reklamou
Tento dátum odkazuje na noc z 2. na 3. augusta 1944, keď nacisti zlikvidovali takzvaný „cigánsky rodinný tábor“ v koncentračnom a vyhladzovacom tábore Auschwitz II – Birkenau. Počas jedinej noci bolo zavraždených približne 4 300 rómskych mužov, žien, starších ľudí aj detí. Bola to definitívna likvidácia väzňov rómskeho tábora.
Nacistická ideológia totiž označovala Rómov za „rasovo menejcenných“. To viedlo k postupnému odoberaniu občianskych práv, zákazu uzatvárať manželstvá, núteným sterilizáciám, deportáciám, otrockej práci a napokon k systematickému vyvražďovaniu.
Ani územie dnešného Slovenska nebolo od týchto udalostí ušetrené. Rómske komunity čelili diskriminácii, núteným prácam, internáciám, násiliu a popravám. Historici upozorňujú, že mnohé zločiny zostali po vojne nedostatočne zdokumentované a mnohé obete neboli nikdy identifikované.
Mimoriadne miesto v pripomínaní rómskeho holokaustu má aj tvorba prvej rómskej spisovateľky na Slovensku Elena Lacková. Vo výbere poviedok Holocaust Romů v povídkách Eleny Lackové neponúka štatistiky ani politické hodnotenia, ale osudy obyčajných rómskych rodín, ktorých životy poznačila vojna, rasové prenasledovanie a strata najbližších.
Prostredníctvom literatúry ukazuje, že za každým číslom obetí sa skrývali konkrétni ľudia – deti, matky, otcovia a starí rodičia. Práve osobné príbehy robia z jej knihy jedno z najvýznamnejších diel o rómskom holokauste v strednej Európe a pripomínajú, že pamäť národa sa neuchováva iba v archívoch, ale aj v rozprávaniach tých, ktorí tragédiu prežili alebo ju niesli vo svojich rodinných spomienkach.
Práve táto skutočnosť spôsobila, že utrpenie rómskych rodín zostávalo desaťročia na okraji verejného záujmu. Mnohí preživší sa po vojne nestretli s uznaním ani odškodnením v takej miere ako iné skupiny obetí nacizmu.
Pre mnohých Rómov je 2. august dňom spomienky na predkov, ktorí zahynuli len preto, že sa narodili ako Rómovia. Je to deň tichej úcty, ale aj výzva chrániť hodnoty demokracie, ľudskej dôstojnosti a rovnosti.
Prečítajte si tiež: V Rimavskej Sobote si pripomenú rómsky holokaust
Zdroj foto: Ústav pamäti národov
NENECHAJTE SI UJSŤ
- Nehoda pri Čerenčanoch: Na mieste zasahujú všetky zložky
- Židia vstúpili do nového roka. Čo znamená Roš ha-šana?
- Fiľakovský hrad vstupuje do digitálnej éry, dejiny oživí AI
- TIPY NA VÍKEND: Stredovek, výmenná burza, jarmok aj koncerty
- Chlast príde do Rimavskej Soboty. Zahrajú známi herci
- Pri Levároch sa zrazil autobus s autom, vodič auta sa zranil
